Pôvod

Špargľa - "kráľovná zeleniny" patrí v rastlinnej ríši do čelade ľaliovitých. Je to kríkovitá rastlina, u ktorej pri správnom pestovaní vyrastajú z drevitého koreňa krehké dužinaté výhonky, známe pod názvom špargľa.
Špargľa pochádza zo stepných oblastí z okolia Čierneho mora. V minulosti sa používala predovšetkým ako liek, čomu zodpovedá aj jej botanický názov "Asparagus Officinalis".

Je známa od nepamäti. V Sakkatovej pyramíde v Egypte, starej viac než 5 000 rokov, sa na stenách našli jej vyobrazenia a u Grékov už bola známa ako zelenina, aj ako liek. Rimania pozdvihli kultúru jej pestovania na úroveň, ktorá (podľa poznámok Kata z 2. stor. pred n.l.) v mnohom pripomína dnešné metódy. Konzumovali ju najprv v surovom stave, neskôr sušenú a varenú. Hlavne za vlády Ľudovíta XIV. sa rozšírilo pestovanie bielej špargle vo Francúzsku a následne v ostatnej Európe.

Dnes sa pestuje takmer na celom svete približne z polovice ako zelená a z polovice ako biela špargľa. Najväčšími pestovateľmi sú Čína, USA, Peru, Španielsko, Nemecko a Francúzsko.Vo svete je vyšľachtených asi 25 odrôd špargle. Sadenice sú vypestované zo semena a ich produkciu zabezpečujú väčšinou špecializovaní pestovatelia.


Kvalita

Najdôležitejším kritériom kvality špargle pre konzumenta je jej čerstvosť. Čerstvá špargľa sa pozná podľa toho, že má lesklý povrch a po jemnom stlačení šťavnaté miesto rezu. Výhonky sú pevné a nedajú sa ohnúť.Ak ich trieme o seba, musia vydávať vŕzgavý zvuk. Dlhý transport a zlé podmienky pri skladovaní špargľu vysušujú a znižujú jej kvalitu. Následkom toho je jej povrch matný, šedý alebo zhnednutý a miesto rezu je suché až drevnaté. Preto vynakladáme maximálne úsilie na to, aby špargľa z nášho poľa bola čo najrýchlejšie na stole konzumenta. Jej presun je zabezpečovaný tak, aby v každom momente bola v priaznivom chladenom prostredí

Špargľa by sa mala konzumovať v deň nákupu, najneskôr do 4-5 dní po ňom. Skladovať ju treba v najchladnejšej časti chladničky s výhonkami obalenými vlhkou utierkou. Špargľa pri skladovaní v izbovej teplote rýchlo stráca príjemnú sladkastú chuť a jemnosť. Pri nákupe si treba dávať pozor aj na to, aby boli celistvé hlavičky na jednotlivých stonkách. Hrubšie výhonky sú jemnejšie ako úplne tenké. Bielu špargľu je treba vždy pred varením dôkladne umyť a od hlavičky smerom dolu veľmi tenko ošúpať. Hlavičky nikdy nešúpeme, ani neodstraňujeme.


Liečivé účinky

Už Hippokrates 460 rokov pred n.l. popísal špargľu ako užitočnú liečivú rastlinu. Od tej doby boli a sú špargli pripisované rôzne, viac či menej podložené, liečivé účinky. Jej použitie siaha od pomoci pri bolesti zubov až po liečbu niektorých foriem rakoviny. Veľmi často sa spomína močopudný a krv čistiaci efekt plodiny. Známa je tiež ako afrodiziakum.

S určitosťou vieme, že špargľa je ľahko stráviteľná, má nízky obsah kalórií obsahuje vitamíny A, B1, B2, C, E a minerálne látky ako draslík, horčík, fosfor, vápnik a železo. Je bez tuku a obsahuje len málo kalórií. Preto je vhodná pri rôznych diétach, zvlášť pri redukčnej.

Typickú chuť a vôňu dávajú špargli éterické oleje - kyselina asparaginová, ktorá je dôležitá pre metabolizmus bielkovín, podporuje činnosť obličiek a škodlivé produkty látkovej výmeny sú z tela rýchlejšie vylúčené. Špargľová šťava spolu s mrkvovou, cviklovou a uhorkovou podporuje liečbu reumy, zápalu nervov, cukrovky, chudokrvnosti a prostaty.


100 g uvarenej špargle obsahuje:

  • cca 2,3 g bielkovín
  • cca 0,3 g tuku
  • cca 92,9 g vody
  • cca 126,0 mg kalcia
  • cca 46,0 mg horčíka
  • vitamíny B1, B2,
  • energiu len 14 kcal